O projekte

Konzorcium Zero Bypass Limited „Obchvat nula” je koncesionárom bratislavského obchvatu D4-R7 a tvoria ho spoločnosti Cintra, Macquarie Capital, Aberdeen Standard Investments a PORR AG.

 

Táto španielsko-austrálsko-rakúska trojica firiem zabezpečuje v rámci koncesie projekčné práce, kompletnú realizáciu, financovanie, ako aj samotnú prevádzku a údržbu projektu. Po oficiálnom odovzdaní stavby verejnosti bude nasledovať 30-ročná koncesia s prevádzkou a údržbou.

 

CINTRA

 

Cintra je dcérskou spoločnosťou firmy Ferrovial a patrí k celosvetovo popredným súkromným developerom v oblasti dopravnej infraštruktúry podľa počtu projektov, ako aj podľa objemu preinvestovaných prostriedkov.

 

Cintra disponuje vysokoko špecializovaným know-how a s päťdesiatročnými skúsenosťami úspešnej činnosti a rastu, a momentalne pôsobí v 10 krajinách – v Kanade, USA, Veľkej Británii, Portugalsku, Írsku, Grécku, Slovensku, Kolumbii a Austrálii.

 

V súčasnosti spravuje portólio 27 koncesií v dĺžke približne 1943 kilometrov diaľníc a celkovej investícii viac ako 22,489 milliónov Eur. Medzi kĺúčové referenčné projekty Cintra patrí diaľnica 407 ETR v Kanade či Nord Tarrant Express v Spojených štátoch.

 

Stratégiou spoločnosti Cintra je ponúkať komplexné a inovatívne riešenia, ktoré zabezpečia dlhoudržateľný model správy– efektívnosť prevádzky, optimálnu kvalitu servisu, pridanú hodnotu pre všetky zainteresované strany, vrátane rozvoja komunít v oblastiach, kde realizuje svoje projekty.

 

Súčasťou medzinárodného tímu Cintra je 1421 zamestnancov, ktorí vďaka svojim profesionálnym skúsenostiam ponúkajú pre každý z rozsiahleho portfólia projektov Cintra osvedčené skúsenosti a optimálne riešenia.

 

Ferrovial je jeden z najväčších globálnych prevádzkovateľov infraštrukturálnych projektov a správcom rôznych služieb súvisiacich s infraštruktúrou miest. Ferrovial sa vždy zaväzuje poskytovať a vyvíjať udržateľné riešenia. Spoločnosť má 74,000 zamestnancov a pôsobí v vo viac ako 15 krajinách. Aktivity Ferrovial sa sústreďujú na štyri oblasti: služby, diaľnice (Cintra), pozemné stavby a letiská.

 

MACQUARIE GROUP

 

Skupina Macquarie je globálny poskytovateľ bankových, finančných, poradenských a investičných služieb, ako aj služieb v oblasti správy investičných fondov.

 

Skupina bola založená v roku 1969 a v súčasnosti má viac ako 64 pobočiek, pôsobí v 28 krajinách a zamestnáva viac než 14 300 pracovníkov. K 31. marcu 2016 spravovala majetok v úhrnnej hodnote okolo 256 miliárd GBP.

 

Macquarie Capital je divízia skupiny Macquarie pre poradenstvo, kapitálový trh a hlavné investície. Macquarie Capital ponúka poradenské služby pre strategické fúzie a akvizície (M&A), obstarávanie kapitálu, ako aj kapitálové investície do projektov a podnikov svojich zákazníkov.

V posledných piatich rokoch sa skupina Macquarie podieľala na PPP projektoch na celom svete a financovaniach v objeme vyše 30 miliárd EUR ako poradca či investor.

 

PORR

 

Spoločnosť PORR bola založená v roku 1869, odvtedy je tiež kótovaná na viedenskej burze cenných papierov, kde patrí medzi najstaršie firmy. V súčasnosti je PORR najväčšou stavebnou firmou Rakúska a patrí medzi popredné firmy v rámci Európy. Tento koncern ako full-service dodávateľ pokrýva všetky oblasti moderného stavebníctva, ako pozemné stavby, inžinierske stavby, infraštruktúrne či ekologické stavby, a to od štádia projektu, cez jeho financovanie až po realizáciu a sprevádzkovanie..

 

Či už v oblasti bytovej výstavby alebo komplexných infraštruktúrnych projektov, spoločnosť PORR realizuje projekty všetkých veľkostí. Spoločnosť sústreďuje svoje činnosti na strednú a východnú Európu, ale aj vybrané medzinárodné trhy, ako napr. Katar. Domáce trhy, kde firma poskytuje celú škálu výkonov, sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko a Česká republika. Spoločnosť má cca. 16 000 zamestnancov a v obchodnom roku 2015 dosiahla vo výrobe obrat 3,5 miliardy eur.

 

ABERDEEN STANDARD INVESTMENTS

 

Spoločnosť Aberdeen Standard Investments je jednou z najväčších investičných spoločností na svete, ktorá vznikla fúziou spoločností Standard Life plc. a Aberdeen Asset Management plc., v roku 2017. Spoločnosť pôsobí na trhu pod spoločným názvom Aberdeen Standard Investments a manažuje aktíva v hodnote 681 miliárd Euro (platné ku decembru 2016), čo ju robí najväčším hráčom na trhu v rámci Veľkej Británie, a druhou najväčšou spoločnosťou v Európe..

 

 

Aberdeen Standard Investments má medzinárodné pôsobenie a svojim klientom, súkromným investorom, ponúka širokú škálu riešení, vrátane súkromného, nehnuteľného majektu, infraštruktúry, súkromných úverov a nehnuteľných aktív.

 V uplynulých 15 rokoch sa spoločnosť podieľala na viac ako 140 PPP projektoch v oblasti infraštruktúry a hodnota aktív v jej investíciách predstavovala približne 3 miliardy Euro..

Cieľom projektu Diaľnice D4 a Rýchlostnej cesty R7 je  vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska. Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7  o celkovej dĺžke viac ako 59 kilometrov budú slúžiť ako vonkajší obchvat hlavného mesta. Celková schéma zahŕňa výstavbu 14 križovatiek a  122 mostných konštrukcií, vrátane nového mostu nad riekou Dunaj a viaduktu na úrovni Slovnaftu.

Na Najvyťaženejším úsekom na D4 bude spojnica Ivanka-sever – Čierna Voda, kde bude jazdiť takmer 45000 áutz toho 1 500 sú ťažké nákladné autá. Projekt D4/R7 umožní odľahčenie Prístavného mosta po jeho spustení v roku 2020 o 15,11 percenta pri osobnej a 49,62 percenta pri ťažkej doprave, v roku 2045 stúpne odľahčenie individuálnej automobilovej dopravy dokonca na 24,5 percenta.

Nový diaľničný most cez Dunaj, ktorý bude súčasťou nového bratislavského obchvatu, bude v roku 2020 denne v oboch smeroch zvládať 35-tisíc automobilov, z čoho veľké percento bude tvoriť práve nákladná doprava. Najviac nákladných vozidiel prejde po D4 pri Podunajských Biskupiciach. Predpokladom je, že úsek D4 Rovinka – Podunajské Biskupice bude využívať 28 000 osobných a 4400 nákladných áut.


Celý diaľničný obchvat Bratislavy tvorený diaľnicou D4 má dĺžku približne 47 km. Začína sa na hraničnom priechode Jarovce – Kittsee na štátnej hranici s Rakúskom. Pokračuje smerom k Jarovciam, Ivanke pri Dunaji a Stupave a končí sa opäť na štátnej hranici s Rakúskom pri bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Celá dokončená diaľnica D4 má kompletne prevziať tranzitnú dopravu medzi Rakúskom, Maďarskom, Českou Republikou a Poľskom, ktorá v súčasnosti prechádza diaľnicami D1 a D2 zastavaným územím mesta.

Tradične sa projekty obstarávajú spôsobom, že štát si pripraví projektovú dokumentáciu a obstará stavebnú spoločnosť, ktorá bude projekt realizovať. Pri PPP projektoch je rozdiel v tom, že sa obstaráva koncesionár, ktorý pripraví finálnu projektovú dokumentáciu, projekt postaví, zafinancuje a počas dlhého obdobia (napr. 30 rokov) projekt prevádzkuje a investuje do jeho údržby tak, aby ho odovzdal po skončení koncesie štátu v dobrom stave.

Pojem verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) pochádza z anglického výrazu public–private partnership. PPP projektami sa rozumejú projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejných služieb alebo verejnej infraštruktúry a ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

  • súkromný partner zabezpečí verejnú infraštruktúru, poskytovanie verejných služieb namiesto daného subjektu verejného sektora alebo bude počas trvania zmluvy využívať verejný majetok,
  • ako protihodnotu získa právo na platby od jeho konečných užívateľov a/alebo od verejného partnera,
  • jedná sa o dlhodobý zmluvný vzťah,
  • súkromný partner prevezme na svoju stranu riziká a povinnosti v súvislosti s plnením inštitucionálnej funkcie alebo využívaním verejného majetku, ktoré obvykle nesie verejný partner.

Pri tvorbe PPP projektov by sa mala zohľadňovať rozdielna schopnosť verejného a súkromného sektora znášať riziká. Výsledkom správneho rozdelenia rizík sú projekty pri ktorých nedochádza k oneskoreniam, alebo predraženiu a zároveň sa poskytujú verejné služby vo vysokej kvalite. Popri týchto výhodách PPP zároveň pri splnení určitých podmienok poskytuje priestor na rozšírenie verejnej infraštruktúry bez navýšenia dlhu a deficitu verejného sektora. Dosiahne sa tým zosúladenie výdavkov na verejnú infraštruktúru s jej životným cyklom. V štátoch západnej Európy má realizácia verejných investícii formou PPP dlhú tradíciu, a používa sa pri rozsiahlom okruhu verejných služieb, vrátane školstva, zdravotníctva, budovania verejnej dopravnej infraštruktúry a telekomunikačných sietí.

Základné charakteristiky PPP projektov

Základnou a nevyhnutnou podmienkou pre to, aby sa akákoľvek investícia realizovala formou PPP, by malo byť to, že takýto prístup musí prinášať zvýšenú efektívnosť pre verejný sektor, ktorá sa často označuje aj ako „hodnota za peniaze“ (value for money) v porovnaní s tradičným obstarávaním diela. To znamená, že daná investícia sa realizuje za nižšie náklady, alebo že pri rovnakých  vynaložených nákladoch dostanú daňovníci kvalitnejšie služby.

Z hľadiska dopadu na verejné financie, tradične obstaraný projekt si vyžaduje prostriedky v čase výstavby (okamžitý vplyv na deficit a na dlh), pričom nepočíta dopredu s potrebou prostriedkov na prevádzku a údržbu. PPP projekty v SR sú koncipované tak, že štát začne za používanie infraštruktúry platiť ročné platby až po jej odovzdaní do užívania (vplyv na deficit napr. až od 5. roku projektu, bez vplyvu na dlh). Schematické znázornenie nižšie.

Druhy PPP projektov

Druhy PPP projektov

Pri PPP projektoch je veľmi dôležité, akým spôsobom sa rozdelia riziká vyplývajúce z projektu medzi súkromný a verejný sektor. Každý projekt má tieto základné riziká: riziko výstavby, dostupnosti a dopytu. Vo väčšine prípadov preberá súkromný investor riziko výstavby, teda najmä to, že investícia bude realizovaná pri plánovaných nákladoch a v primeranom čase. Podľa toho, ktoré z ostatných dvoch rizík preberá súkromný sektor, rozlišujeme dva základné druhy PPP. Môžu existovať aj kombinácie týchto dvoch druhov PPP.

  1. PPP na báze dopytu

Riziko dopytu je riziko, či bude o službu taký záujem koncových užívateľov, ako projekt predpokladal. V takomto PPP projekte nesie súkromný partner okrem rizika výstavby aj riziko dopytu, resp. riziko správneho odhadnutia dopytu. Ide o projekty, kde subjekt verejnej správy platí súkromnému partnerovi poplatky v závislosti od počtu zákazníkov užívajúcich danú infraštruktúru, resp. zákazníci platia priamo súkromnému partnerovi.

  1. PPP na báze dostupnosti

Riziko dostupnosti je riziko, že služba nebude dostupná podľa vopred dohodnutých parametrov (napríklad v istom množstve alebo kvalite). Pri tomto druhu PPP projektu nesie súkromný partner okrem rizika výstavby aj riziko dostupnosti.  Používa sa najmä v prípadoch, keď predpokladaný počet zákazníkov nebude dostatočný alebo je ťažko odhadnuteľný. Preto subjekt verejnej správy platí nezávisle od počtu užívateľov. Platby sa však zastavujú, resp. obmedzujú, ak infraštruktúra nie je prevádzkyschopná, či nesplňuje stanovené parametre, teda nie je dostupná.

Výhody PPP projektov z pohľadu štátu

  • Kvalitnejšie a efektívnejšie zabezpečenie služieb, výstavby a prevádzkovania infraštruktúry súkromným partnerstvom v porovnaní s tým, keď to zabezpečuje štát alebo štátne firmy. Súkromná firma dokáže obvykle zabezpečiť úspornejší projekt, dodržať termín výstavby a neprekročiť náklady.
  • PPP projekty predstavujú možnosť ako zosúladiť výdavky na verejnú infraštruktúru s jej životným cyklom a možnosť ako zabezpečiť poskytovanie verejnej služby bez okamžitého jednorazového dopadu na štátny dlh. (Je to výhradne v prípadoch, kedy je väčšina rizík spojených s projektom prenesená na súkromného partnera a ten sa tak stáva ekonomickým vlastníkom projektu. Pravidlá pre zaznamenávanie PPP projektov stanovuje v jednotnej metodike Eurostat.)
    *
    viac o dopade a posudzovaní PPP projektov na verejný dlh sa dočítate na: Dopad PPP projektov na verejný dlh – pohľad Eurostatu
  • PPP projekty prinášajú súkromný kapitál a môžu pomôcť vybudovať infraštruktúru, ktorej výstavba zaostáva kvôli nedostatku finančných prostriedkov.
  • PPP umožňujú efektívnejšie vládne investície, pretože sa štátne prostriedky na kapitálové investície môžu presmerovať do iných dôležitých sociálno-ekonomických oblastí.

Riziká PPP projektov

  • PPP projekty sú dlhodobé projekty, ktoré v prípade zlyhania presahujú krátkodobý horizont, preto k nim treba pristupovať veľmi opatrne
  • PPP projekty prinášajú (podobne ako pri klasických zákazkách) v prípade ich vypovedania, ťažkosti, ktoré môžu mať za následok dodatočné finančné náklady.
  • To, že sú PPP projekty vykazované mimo bilancie verejného sektora neznamená, že neexistuje zmluvný záväzok štátu na pravidelné platby súkromnému partnerovi. (Záväzky z PPP projektov sú však každoročne sledované a vykazované ako Príloha č. 5 k návrhu rozpočtu verejnej správy- Implicitné záväzky)
  • Proces obstarávania PPP projektu je náročnejší a zároveň aj drahší, preto je potrebné mať dobre pripravený projekt.

Zdroj : https://www.mfsr.sk/sk/financie/ppp-projekty/ppp-projekty/

Štát celkovo za 30 rokov zaplatí za obchvat 1,9 miliardy eur s ročnou splátkou 52,8 milióna eur. Štát odhadoval, že hodnota PPP projektu dosiahne až 4,5 miliardy eur. Do financovania projektu sú však po prvýkrát v histórii okrem súkromného kapitálu zapojené peniaze z Európskych investičných a štrukturálnych fondov prostredníctvom Slovak Investment Holding a použitie prostriedkov z Európskeho fondu pre strategické investície – Junckerov fond.